Tel/Fax
+381 21 422 989
Vladimir Francisti

Vladimir Francisti

piatok, 25 september 2020 20:01

Štipendiá pre stredoškolákov

Štipendiá pre stredoškolákov

Rozhodnutím Komisie pre štipendiá na elektronickom zasadnutí z 14. septembra bol rozpísaný súbeh na finančnú podporu pre stredoškolákov. Na riadnom zasadnutí, ktoré sa konalo v priestoroch NRSNM 24. septembra, komisia rozhodla udeliť štipendium z 55 kandidátov 27 stredoškolákom vo výške 7.000,00 v prvom polroku a 8.000,00 v druhom polroku. Štipendium sa dostane do rúk 16 žiakom Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, 10 žiakom Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici a 1 žiačke strednej zdravotníckej škole v Novom Sade.

 

Zoznam štipendistov:

 

Meno a priezvisko

škola

ročník

1

Katarina Ďurčianski

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

4

2

Valentina Hudec

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

4

3

Emilia Ganjiova

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

3

4

Martin Jan Javornik

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

4

5

Tijana Adamek

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

3

6

Ema Pudelka

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

2

7

Jana Opavskа

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

2

8

Martin Pekar

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

3

9

Teodora Šimonji

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

3

10

Daniel Miháľ

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

4

11

Nina Medovarski

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

3

12

Ema Turanova

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

3

13

Ana Hrubik

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

2

14

Ela Faraga

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

2

15

Sara Obuh

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

4

16

Jana Švec

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

3

17

Jarmilka Hrješiková

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

4

18

Una Brtkova

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

2

19

Marek Karkuš

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

4

20

Ivan Petrovič

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

2

21

Samuel Barca

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

3

22

Miroslav Dišpiter

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

3

23

Cicka Pavel Patrik

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

2

24

Svetlana Sladeček

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

2

25

Zuzana Hlavča

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

2

26

Marek Hrješik

Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici

3

27

Daniela Zatroch

SZŠ 7. apríla, Nový Sad

3

 

V pokračovaní zasadnutia Komisia navrhla žiakom zapísaným do 1. ročníka na stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským udeliť jedno rázovú finančnú podporu v hodnote 7.000,00.

 

Súbeh na štipendiá pre slovenských študentov, ktorí študujú na fakultách v Srbsku bude otvorení od 12. - 31. októbra 2020.

Z prostriedkov, ktoré zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa študentom slovakistiky v Novom Sade poskytne finančná podpora v celkovej výške 800 eúr.

štvrtok, 24 september 2020 16:21

5. Detský festival Keď si ja zaspievam

5. Detský festival Keď si ja zaspievam

Dňa 29. augusta 2020 v Šíde sa v organizácii Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota uskutočnil v poradí 5. ročník detského festivalu slovenských ľudových piesní Keď si ja zaspievam. Na festivale sa zúčastnilo 15 mladých spevákov vo veku od 7 do 15 rokov a to zo sriemskych prostredí akými sú Stará Pazova, Erdevík, Ľuba, Lug a Šíd. Spevákov sprevádzal Orchestrík zo Selenče pod vedením Dr. Juraja Súdiho. Svojou prítomnosťou festival poctili predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a predseda Obce Šíd Zoran Semenović. Podporili ho Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obec Šíd a Nártodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

 

118695715 10207644861237386 4219800129278391588 n

 

118520327 10207638648962083 7800191148744640561 n

Druhý matičný výtvarný tabor v Jánošíku

Priebeh druhého matičného výtvarného tábora v Jánošíku pre pandémiu korona vírusu do poslednej chvíle bol otázny. Organizátor podujatia – MOMS v Jánošíku – sa však na toto podujatie priprával tak, ako keby sa tábor mal uskutočniť. Takže keď sa ku koncu augusta epidemiologická situácia v krajine podstatne napravila, naplno sa rozbehli aby teda organizácia dopadla čím lepšie. Predsa však nemohli uskutočniť všetko tak ako si naplánovali. Totiž toho roku Jánošík jubiluje, oslavuje 210 rokov od založenia dediny a v rámci tohto podujatia mala byť aj slávnostná akadémia venovaná významnému jubileu. Z epidemiologických bezpečnostných dôvodov však od slávnostnej akadémie museli upustiť. Od organizácie tábora však neupustili a tak v sobotu 12. septembra 2020 v Jánošíku privítali vyše dvadsať maliarov zo všetkých banátskych slovenských dedín vyjmúc Aradáča. Medzi nimi boli aj známe mená insitného umenia ako sú Zuzana Vereská, Pavel Cicka a Ján Žolnaj z Kovačice, Anna Bokorová a Vesna Kucháriková z Padiny, Miroslav Hraška z Hajdušice, odkiaľ prišla aj mladá akademická maliarka Sanja Brezičaninová. Z Bieleho Blata prišla Mary Rice a z Vojlovice Eva Nagyová, ale sa v maľovaní vyskúšal aj pán farár Branislav Kulík a ako najmladší účastník, aj jeho syn Rastislav. Zúčastnili sa aj viacerí domáci maliari Anna Šterbová, Anna Omastová, Anna Urbanová, Mária Supková, Michal Nemec a maľoval aj pán farár Slađan Daniel Srdić. Vlaňajšia účastníčka, jánošícka rodáčka žijúca v Pančeve Anka Jankovićová toho roku na tábor priviedla aj svojho manžela Sinišu a z Banátskeho Karlovca prišli Milomir Ivanović, dlhoročný profesor výtvarnej kultúry na jánošíckej základnej škole a Slavica Milošević Milanov. Nebol prítomný, ale svojim akvarelom do kolekcie obrazov prispel aj Janko Laco zo Zreňanina.

DSCN0279

Po prívete a občerstvení v priestoroch Domu kultúry maliari dostali plátno i farby a v ovzduší parku jánošíckej základnej školy sa dali do práce. Aj keď formálne témou táboru boli dedinské motívy, maliari vlastne maľovali podľa vlastných inšpirácií. Niekto prišiel už so začatými prácami, ktoré tu iba dokončil, iní zasa celý obraz namaľovali počas trojhodinového tábora. Takže do kolekcie obrazov v Jánošíku pribudlo vyše 20 nových obrazov, ktoré budú zdobiť priestory jánošíckeho Domu kultúry a iných inštitúcií v tejto dedine.

Po skončení práce na spoločnom posedení predseda jánošíckeho MOMS Jozef Omasta ešte raz pozdravil prítomných maliarov, ale menovite aj hostí – predsedu MSS Jána Brtku, podpredsedu NRSNM Zlatka Šimáka, riaditeľa Ústavu pre kultúru vojodinských Slovákov Vladimíra Francistyho, predsedníčku obce Alibunár Zoranu Bratićovú, riaditeľku kultúrneho strediska v Alibunári Oliveru Cicovićovú, majiteľku Asociácie AERD Danielu Markušovú ako aj predsedov, či predstaviteľov MOMS z Bieleho Blata, Hajdušice, Vojlovice, Kovačice a Padiny. Zároveň poďakoval Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM, ÚKVS a obci Alibunár, keďže bez ich finančnej podpory by toto podujatie nemohlo byť zorganizované. Podnetnými slovami sa prihovorili Ján Brtka, Zlatko Šimák a obe predstaviteľky lokálnej samosprávy.

38-2020Jan tabor spolocna

Keďže sa plánovaná slávnostná akadémia nemohla uskutočniť, riaditeľka základnej školy v Jánošíku Zuzana Halabrínová sprítomnila aspoň kúsok z bohatých dejín Jánošíka, čím na symbolický spôsob bolo pripomenuté toto úctyhodné jubileum. Pozdravné listy k tejto príležitosti a ospravedlnenie, že z epidemiologických dôvodov sa osláv nemôže zúčastniť zaslal Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade. Pozdravné listy prišli aj z Národnej rady Slovenskej republiky, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a z Veľvyslanectva Českej republiky v Belehrade.

Podujatie finančne podporila aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

Podľa Vladimíra Hudeca, redaktora Hlasu ľudu

piatok, 11 september 2020 20:37

45. Babinkove stretnutia

45. Babinkove stretnutia

Začiatok septembra je pre Padinu už tradične známy podľa Babinkových stretnutí – literárneho podujatia, venovaného spomienke na nášho významného spisovateľa – básnika pre deti Michala Babinku. Tak by bolo i toho roka nebyť pandémie spôsobenej vírusom Covid-19. Organizátori podujatia – zamestnanci pobočky Obecnej knižnice Kovačica v Padine – prišli na skvelú ideu kreovať ho tentoraz v inej forme vzhľadom na aktuálne miery opatrenia spôsobené pandémiou. Takže 45. Babinkove stretnutia vďaka ústretovosti Rádio-televízie Kovačica nadobudli elektronickú podobu. Nahrané boli ako televízne vysielanie kolážového typu pod názvom Rovina. Toto podujatie a zároveň vysielanie z prostriedkov Výboru pre kultúru podporila i Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

Úvodné slová v tomto podujatí – vysielaní patrilo predsedníčke NRSNM Libuške Lakatošovej a riaditeľovi Obecnej knižnice v Kovačici Slobodanovi Stevanovskému. V pokračovaní sa zúčastnili i hostia – kultúrni dejatelia: Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, Mária Kotvášová-Jonášová, spisovateľka, Eva Taubertová, Zlatko Šimák, Janko Kolárik, Ružena Kraticová, Ján Hološ, Elenka Haníková a Michal Kukučka. Okrem nich o prednes umeleckého slova – poézie Michala Babinku sa postarali Anička Strehovská, Anna Slivková a Tamara Kuľová – členky recitačnej odbočky padinskej knižnice a svoje literárne práce prezentovali Elenka Ďurišová, Andrea Lomenová-Sabová, Ružena Kraticová a Ján Valenta. Hudobnú časť spestrili Marijana Marčeková – hrou na klavíri, Tijana Nemogová – hrou na flaute, Vladimír Halaj – hrou na harmonike, interpreti Vlastimír Povolný a Ivan Bokor, skupina Uzemljenje a baletka Blanka Pavelová.

Námet, scenár a organizačnú zložku mala na starosti knihovníčka Zdenka Obšustová a realizačne sa pričinil i Vladimír Kuchárik spred RTV OK.

IMG 3909-min 1

Z príprav špeciálneho vydania festivalu Zlatý kľúč

Dňa 13. augusta 2020 v Selenči v miestnostiach Základnej školy Jána Kollára zasadala Organizačno-správna rada Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Na tomto zasadnutí boli prítomní zakladatelia festivalu ako i jeho dlhoroční organizátori, spoluorganizátori a patróni: predstavitelia NRSNM, Výboru pre kultúru NRSNM, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Miestneho spoločensta Selenča ako i Základnej školy Jána Kollára a jednotlivci, dlhoroční aktéri a aktivisti tohoto podujatia.

Na zasadnutí sa v prvom rade hovorilo o veľkom význame tohto festivalu, ktorý poznačil a ktorého poznačilo viacero generácií hudobných, literárnych a kultúrnych dejateľov. V roku 2020 sa toto vzácne podujatie dožíva 50. výročia od prvého verejneho festivalového koncertu, ktorý sa uskutočnil v roku 1970, v Selenči – kolíske tejto hudobnej súťaže.

S ohľadom na neblahé chvíle, ktoré nám poznačili každodennosť, ide o epidémiu covid 19, ani organizácia festivalu sa nemôže vyhnúť rôznym ťažkostiam, na ktoré doteraz za svojich 50 rokov jestvovania nenarážala. Realizácia už ustáleného vyprofilovaného festivalu bude musieť byť v tomto roku v značnej miere pozmenená. Stretanie sa, dohováranie, organizovanie sa počas prvej polovice roka, kedy malo prebiehať zverejňovanie súbehu pre autorov a priprávanie prvej fázy festivalu vystalo z objektívnych, už dobre známych dôvodov a tak sa aj tieto, teraz už jesenné prípravy festivalu nesú v inom smere.

Vďaka ideám, ktoré chvala Bohu aj v takýchto zložitých podmienkach organizovania sa nechýbajú, Organizačno-správna rada festiavalu sa jednohlasne uzhodla na zorganizovaní retrospektívneho ročníka festivalu. Tento by sa mal zrealizovať za prípravy a účinkovania veľkého počtu účastníkov, doterajších dejateľov, aktérov a organizátorov, ale na iný spôsob. Nie tak, ako to bolo doteraz ustálené. Navrhnuté bolo, aby sa retrospektívny ročník festivalu zorganizoval tak, ako si to situácia vyžaduje, teda bez verejného koncertu, bez obecenstva a za pomoci verejného servisu RTV, ktorý doteraz roky nahrával a má k dispozícii nedoceniteľný video ako i audio materiál. Popri tom by sa počítalo aj na archívne texty a fotografie, ktoré sú uskladnené v depozitári NVU Hlas ľudu ako i u jednotlivcov, ktorým tento festival prirástol k srdcu a ktorí by boli ochotní pomôcť a poskytnúť informácie k vytvoreniu zábavno-dokumentárneho vysielania venovaného 50. výročiu prvého ročníka festivalu. Po niekoľkých dňoch intenzívnej práce a príprav na zbieraní potrebných údajov, dňa 19. augusta 2020 uskutočnilo sa aj druhé zasadnutie OSR festivalu, tentokrát v priestoroch NRSNM v Novom Sade. Tam sa už jednalo o konkrétnejších otázkach ohľadom príprav na retrospektívu. Hlavný redaktor slovenskej redakcie RTV Milan Kulík, ktorý bol na zasadnutí prítomný, sa zhodol s účasťou nášho verejného servisu na uvedenom významnom projekte. 90-minútové vysielanie by malo byť realizované v nedeľu 18. októbra 2020, v ustálenom termíne rodinného magazínu Dotyky. Na toto vysielnie sa k písaniu scenára podujala Anamária Boldocká-Grbićová, profesorka slovenského jazyka, ktorá bola oslovená spred Organizačno-správnej rady festivalu.

Sám projekt sa črtá ako veľký a bohatý kaleidoskop spomienok na autorov, textárov, spevákov, upravovateľov, hudobníkov, organizátorov, snaživcov, dobrodincov, či obecenstvo a všetkých tých, ktorí žili pre tento festival a netrpezlivo čakali na každý jeho nasledujúci ročník.

Ďalšie obdobie sa bude niesť v intenzívnych organizačno-realizačných prípravách, ktoré by mali vyústiť verejným predvedením retrospektívy festivalu. Paralelne s prípravami retrospektívy sa intenzivne pracuje aj na priprávaní výstavy k 50. výročiu festivalu. Táto by sa v organizácii MOMS Selenča mala otvoriť na začiatku októbra. V rámci otvorenia výstavy sa plánuje aj prezentácia zdigitalizovaného hudobného materiálu lyrických skladieb, ktoré roky odznievali v rámci koncertu lyrických piesní Súťaže o slovenskú hudobnú tvorbu, neskoršie Zlatého kľúča. Na jej priprávaní sa podieľajú Juraj starší a Juraj mladší – Súdiovci.

Anamária Boldocká-Grbićová a Juraj Súdi

Na návrh Výboru pre vzdelávanie a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok 2020, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vypisuje súbeh na udelenie stredoškolských štipendií/finančnej podpory žiakom stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Srbsku.

 

Podmienky na udelenie finančnej podpory:

1. musí byť žiakom II., III., alebo IV. ročníka,

2. musí byť príslušníkom slovenskej národnosti (vyjadruje saprihláške),

3. musí navštevovať trieduvyučovacím jazykom slovenským,

4. musí mať priemerný prospech najmenej 4,50,

5. štipendium získavajú žiaci podľa prospechu a aktivitymene školy, ktorými sa zveľaďuje a zachováva slovenská národnostná identita v organizácii alebo za podpory NRSNM,

6. ak dvaja kandidáti majú identický počet bodov, prednosť majú vyššie ročníky.

 

Na súbeh sa kandidáti prihlasujú len prihláškou zverejnenou na webovej stránke NRSNM a skenované vysvedčenia z minulých ročníkov zo strednej školy a diplomy z posledných 2 školských rokov, ktoré skenované odošlú na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor. Štipendium rozdelí Komisia na všetky školy s vyučovacím jazykom slovenským.

Rozhodnutia o udelení štipendií donáša Komisia. Rozhodnutia Komisie sú konečné.

Súbeh je otvorený od 14. 09. – 23. 09. 2020

Prihlášky je potrebné odoslať elektronicky najneskôr do 23. septembra 2020.

 

Dodatočné informácie na čísle: 021 422 989.

Projekt venovaný Slovenským národným slávnostiam

V dňoch od 7. do 9. augusta 2020 by všetky cesty viedli do Báčskeho Petrovca na Slovenské národné slávnosti – najväčšie kultúrne a národné podujatie slovenskej komunity v Srbsku. Petrovec by ako stred slovenského vojvodinského sveta do svojej náruče prijal tisíce návštevníkov nielen z domova a Európy, ale i zo zámoria. Žiaľ, v dôsledku vrcholenia ďalšej silnej vlny koronavírusu plány organizátorov a hostiteľov tohtoročných slávností boli celkom zmarené a preto sa, žiaľ, neuskutočnili. Teda klasický Otvárací program Slovenských národných slávností by sa – nebyť pandémie – uskutočnil v priamom prenose prostredníctvom Rádio-televízie Vojvodiny v piatkový večer dňa 7. augusta 2020. Avšak v tento istý deň a v tom istom termíne toho roku bol odvysielaný špeciálny program, ktorý sa pripravil vo výnimočných okolnostiach. Pod jeho realizáciu sa podpísali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Slovenská redakcia Rádio-televízie Vojvodiny. Takže ho v termíne relácie Dobrý večer, Vojvodina, mohla predsa sledovať celá naša menšinová pospolitosť. Uvedeným programom bol pripomenutý význam tohto jediného oficiálneho sviatku Slovákov v Srbsku.

Svojráznou mozaikou tohtoročných významných jubileí, ako náplňou uvedeného televízneho programu slávností, diváci mali príležitosť nahliadnuť do všetkých troch vojvodinských regiónov – Báčky, Sriemu a Banátu, kde každý má svoj špecifický výrazový kolorit. Veď aj preto je právom a každoročne na Slovenských národných slávnostiach prezentovaná tá príslovečná slovenská dolnozemská jedinečnosť. Čiže slovenský duch stelesnený v pracovitosti, pokore, dobrodušnosti a pohostinnosti nášho ľudu. Autori programu sa snažili aj na takýto spôsob zaznamenať tep komunity vojvodinských Slovákov, ktorá dennodenne pracuje na tom, aby si zachovala to, čo zdedila po svojich predkoch a ktorá zároveň vštepuje lásku k slovenskej identite i svojim potomkom.

Po úvodných slovách redaktorky RTV Anny Stanivukovej nasledovali slávnostné prejavy venované tohtoročným Slovenským národným slávnostiam, ktorých duch predsa pretrvával víkendom neuskutočnených slávností. Najprv slovo mal Igor Mirović, predseda vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a v pokračovaní i čelné osobnosti troch spoluorganizátorov slávností – Srđan Simić, predseda Obce Báčsky Petrovec, Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku a Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Programové segmenty uvádzali moderátori Anna Berédiová zo Selenče a Ivica Grujić Litavský z Aradáča. Ich vstupy boli nahraté na rázovitých lokalitách v Báčskom Petrovci – v budove a na nádvorí Matice slovenskej v Srbsku, pred najstarším domom v Petrovci, v priestoroch etnologickej výstavy Spolku petrovských žien, pred sochou Mateja Čániho ako symbolu prvých prisťahovalcov na Dolnú zem, pred starou omaľovanou studňou v ulici generála Štefánika a na mostíku maliarky Zuzky Medveďovej. Uvedené lokality mali divákovi symbolicky dočariť ovzdušie Petrovca ako najväčšieho strediska vojvodinských Slovákov, ktorého slávnosťový ruch tentoraz vystal.

Úvodný príspevok bol venovaný spomienke na Slovenské národné slávnosti, na ich začiatky až k päťdesiatym rokom minulého storočia. Podľa akademika Jána Kmeťa už prvé národné slávnosti Slovákov ešte len vo vznikajúcom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 28. augusta 1919 rokovali o školských otázkach ako o prvoradých pre ďalší budúci život tunajšej Slovače. Kmeť uvádzal i to, že školskí ľudia – učitelia, profesori, žiaci a študenti, hlavné svoje ročné stretnutia mávali v kontinuite práve na Slávnostiach. Škola teda v minulosti okrem cirkvi bola hlavným zdrojom našej národnej zachovalosti. Už prvé generácie našich učiteľov – podľa akademika Kmeťa ,,zhárali“ svojou drobnou prácou s deťmi, mládežou a staršími v miestnych spolkoch, folklóre, divadle, športe, chóre, čitárni ako i v škole a mimo nej. Mnohí z nich sa ešte ako žiaci alebo skončení mladí učitelia v 50. rokoch minulého storočia zúčastňovali i vtedajších Slovenských národných slávností v Petrovci. A práve z týchto zaslúžilých učiteľov sa neskôr stali vedúce matičné piliere a pracovníci na roli národa dedičnej vo všetkých našich osadách. Okrem archívnych záberov zo slávností v minulosti, ktoré sa zachovali vďaka mravčej práci dnes už zosnulého redaktora Jána Struhára, na slávnosti z čias svojho detstva a mladosti si ako ich účastníčka zaspomínala pani učiteľka na dôchodku Ružena Červenská, pôvodom Petrovčanka.

Nasledoval príspevok venovaný 250-ročnej Starej Pazove, ktorú v súvislosti s jej dejinami možno nazvať i južnou hranicou slovenskej kultúry. Do tejto osady roku 1770 prišla prvá skupina Slovákov zo Selenče. O rok neskôr i veľká skupina z Malého Kereša z Maďarska a ďalší prisťahovalci prišli z viacerých miest Dolnej zeme ako i priamo zo stolíc na Slovensku. Sriem, ako časť vojenskej hranice, patril pod priamu ingerenciu panovníka Habsburskej monarchie. Osadníci sa hneď na začiatku zaujímali i o svoj duchovný život a podľa historických prameňov – prvý slovenský pazovský farár Samuel Špannagel roku 1770 konal prvé služby Božie pre verejnosť pod holým nebom... Dejiny Starej Pazovy sprítomnil historik Jaroslav Miklovic a zároveň ich doplnil o zaujímavosti z osídľovania Starej Pazovy spred 250 rokov.

Osobitným príspevkom vo vysielaní bola pripomenutá storočnica Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade. Predchodcom dnešného spolku novosadských Slovákov bola Československá beseda Šafárik – prvý slovenský spolok v Novom Sade, ktorý roku 1920 založil advokát, redaktor a politik Ľudovít Mičátek. Podľa známeho spoločensko-kultúrneho dejateľa Miroslava Kriváka pôvodný spolok neskôr zažil niekoľko zmien, ale zakaždým mu zostalo meno Šafárik. A tak sa tu od samých začiatkov organizovali početné zábavy, prednášky, čítacie krúžky a iné formy zoskupovania nielen novosadských Slovákov, ktoré sa zachovali do dnešných dní. Súčasnosť Šafárika – jeho aktivity a význam pre novosadských Slovákov priblížila aktuálna predsedníčka Vierka Marčoková Cerovská.

V pokračovaní v moderátorskom bloku bolo pripomenuté ďalšie jubileum dolnozemských Slovákov – 30 rokov od obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii. Totiž dňa 5. augusta 1990 v Báčskom Petrovci sa uskutočnilo Obnovujúce zhromaždenie Matice slovenskej v Juhoslávii, ktorá ešte od svojho založenia dávala priekopnícke základy našej menšinovej kultúre. Pustila hlboké korene a jej činnosť cítiť vo všetkých slovenských vojvodinských prostrediach. Nasledoval segment vysielania, v ktorom bolo pripomenuté 100. výročie nepretržitého vychádzania ročenky Národný kalendár. Totiž v januári roku 1920 v Petrovci bolo založené prvé vydavateľstvo – Juhoslovanský nakladateľský spolok a začali vychádzať noviny Národná jednota ako predchodca Hlasu ľudu. Takže tento rok je i jubileom slovenského tlačeného slova v Srbsku. V priebehu uplynulých 100 rokov nikdy sme neboli bez organizovanej vydavateľskej inštitúcie na týchto priestoroch. Listujúc Národným kalendárom na bežný rok z pera jeho zostavovateľa Vladimíra Valentíka zisťujeme, že po vzniku kníhtlačiarne v Petrovci jedno z prvých periodických tlačív v roku 1920 bol Národný kalendár. Jeho zostavovateľom bol petrovský evanjelický kňaz Samuel Štarke, neskôr biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Juhoslávii a predseda Matice slovenskej v Juhoslávii. Po ňom zostavovateľmi tejto významnej ročenky vojvodinských Slovákov, ktorá istý čas vychádzala i pod menom Ľudový kalendár, boli: Andrej Labáth, Andrej Sirácky, Michal Labáth, Ivan Majera, Samuel Miklovic, Ján Brtka, Anna Makanová, Ján Kopčok, Miroslav Demák, Ján Filip, Katarína Melegová, Tomáš Čelovský, Víťazoslav Hronec, Michal Ďuga, Vladimír Dorča a Vladimír Valentík. Dnes Národný kalendár vydáva Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci.

Ďalšou kultúrnou zastávkou vo vysielaní bola Kovačica. Dalo by sa povedať, že práve kultúra a insitné umenie je azda tou najsilnejšou črtou, podľa ktorej sú Kovačičania známi vo svetových rozmeroch. Po zrode tohto výtvarného fenoménu sa v trasovanej ceste pokračuje aj dnes a vynachádzajú sa tie najlepšie spôsoby, ktorými kovačická kultúra spolu s insitou úspešne skladá skúšky vlastnej životaschopnosti. O insite, ako o fenoméne tohto prostredia, sa vo vysielaní zmienil Ján Čech, známy zberateľ a kultúrny dejateľ tohto prostredia, svojho času úspešný riaditeľ kovačického Domu kultúry. Pán Čech zároveň oživil i svoje spomienky na významných kovačických insitných maliarov a zaspomínal si i na svoju účasť na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci.

Jubileom, ktorému sa vo vysielaní venovala pozornosť, bolo výročie príchodu Slovákov do Pivnice. Totiž dňa 1. júla ubehlo 230 rokov ako Slováci z troch starších slovenských osád z Fejerskej a z troch osád Vesprímskej stolice získali povolenie prisťahovať sa do Pivnice. Na základe zmluvy podpísanej s Uhorskou kráľovskou komorou dostali polovicu zo sľúbených šesťdesiat usadlostí s pôdou na obrábanie a s pozemkami na stavbu domov. Pivnica sa však po prvýkrát spomína ešte roku 1650 ako pustatina a majetok Jána Gomblota Zsolnaiho. Prví slovenskí prisťahovalci v Pivnici si už vtedy uvedomovali, že veľký význam na zachovanie vlastnej identity má škola a cirkev. Tak si hneď po príchode si okrem vlastných príbytkov vybudovali i modlitebnicu a školu pre učiteľa – levitu, ktorým bol Andrej Liptay. Tak už o sedem rokov po svojom príchode roku 1797 postavili i samostatnú školskú budovu a prvý kostol si postavili roku 1800. Z historických prameňov sa dozvedáme, že najvplyvnejším farárom v dejinách Pivnice a zároveň i dekanom Báčsko-Sriemskeho seniorátu bol Samuel Borovský. O zaujímavostiach z dejín Pivnice sa zmienila historička Gabriela Gubová Červená.

Osobitný priestor vo vysielaní bol venovaný i Festivalu slovenskej populárnej hudby – Zlatý kľúč so sídlom v Selenči. Dňa 18. októbra 2020 sa naplní 50 rokov od uskutočnenia jeho prvého koncertu. Dnes ide o celomenšinové podujatie, ktoré Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vyhlásila za podujatie s osobitným významom. Cieľom festivalu je podnietiť vznik nových skladieb v žánri populárnej hudby a zároveň prispieť k popularizácii a modernizácii slovenskej piesne. Je to zároveň príležitosť, aby sa v našej verejnosti etablovali nielen naši skladatelia, ale aj interpreti a textári. Festival vo svojom vývoji zažil hodne zmien – od názvu po miesta konania, ale všetky tieto zmeny ho skvalitňovali nielen po organizačnej, ale i po hudobnej stránke. Ján Šimoni bol celý rad rokov predsedom Organizačného výboru festivalu a jeden z jeho zakladateľov. Svojimi reminiscenciami nás vrátil k začiatkom tohto nášho významného hudobného podujatia.

V osobitnom príspevku bol priestor venovaný divadelnému umeniu a to prostredníctvom jubilea – 70 rokov od úmrtia osobnosti Vladimíra Hurbana Vladimírova – učiteľa, farára a dramatika v Starej Pazove. K storočnici jeho narodenia vo Vojvodine mu začalo vychádzať súborné dielo. VHV zobrazoval život ako neustály boj prírodných, spoločenských a sociálnych protikladov. Známe a na našich ochotníckych javiskách sú často hrávané jeho hry, zvlášť expresionisticky ladená hra Zámka škripí. Úryvok z tohto diela predviedol Ivan Privizer, herec z Kysáča.

Vo vysielaní sa pozornosť venovala i 50. výročiu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Tento festival celomenšinového rázu zoskupuje najväčší počet účastníkov a návštevníkov – nielen u nás v Srbsku, ale i na svete, samozrejme, mimo našej materskej krajiny. Je tomu 50 rokov ako sa dňa 5. apríla roku 1970 na javisku Domu kultúry v Hložanoch po prvýkrát organizovala Prehliadka hudobno-tanečných súborov z ôsmich slovenských osád. Okrem hostiteľov Hložančanov na prvej prehliadke vystúpili i Petrovčania, Laliťania, Pivničania, Selenčania, Aradáčania, Staropazovčania a Šíďania. Aj keď festival viackrát menil svoj názov, najpodstatnejšie zo všetkého je predsa to, že až dodnes zotrval. Svoje miesto v duchovnom živote našej menšiny zaujal natrvalo a plní si svoje poslanie v zachovávaní starých zvykov, obyčají, tancov i piesní ako i ľudového kroja. I tento festival je v značnej miere výsledkom mravčej práce veľkého počtu Hložančanov – ochotníkov, snaživcov v rámci Kultúrno-osvetového spolku Jednota, ale i mimo neho. Na minulosť festivalu si vo vysielaní zaspomínal Michal Hataľa, dlhoročný organizátor tohto festivalu.

            V hudobných zložkách vysielania vystúpili Komorný zbor Zvony, Orchestrík pri Základnej škole Jána Kollára v Selenči, sólisti Boris Babík a Katarína Kalmárová, Ženská spevácka skupina pri Ženskom spolku Kovačica, ktorý toho roku zaznamenáva sté výročie pôsobenia, použité boli archívne zábery z festivalov Tancuj, tancuj a Zlatý kľúč a vystúpili i účastníci FS KOS Jednota z Hložian. Celkom na záver KZ Zvony a Orchestrík Základnej školy Jána Kollára zo Selenče zaspievali hymnu Slovenských národných slávností Po nábreží koník beží. Vysielanie, čiže projekt, v ktorom sa zúčastnilo takmer 90 účastníkov, podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

IMG 3321-min

 

 

Podpisovanie zmlúv zo súbehu Výboru pre úradné používanie jazyka a písma

Dňa 04. avgusta 2020 v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom  Sade sa uskutočnilo slávnostné podpisovanie zmlúv o pracovno-technickej spolupráci, na základe ktorých Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) aj v tomto roku poskytne finančnú podporu v hodnote 1.481.000,00 určenú na spolufinancovania investícií v našich lokálnych prostrediach.

Takouto viacročnou praxou NRSNM prispieva k postupnému skvalitňovaniu podmienok pre činnosť našich kultúrnych a umeleckých spolkov.

Prostriedky získali MOMS Padina, slovenský evanjelický cirkevný zbor v Kulpíne, Kultúrno-osvetovým spolkom Jednota z Hložian, PS Bažant Kysáč, MOMS Jánošík a MOMS B.Petrovec

Zmluvu o podpore podpísal aj predseda Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian. Peňažnú sumu 531.000 din. usmernia na rekonštrukciju, dostavbu, výmenu okien a ličenie stien miestností hložianskeho spolku.

pondelok, 07 september 2020 10:03

LITERÁRNU SÚŤAŽ ZORNIČKY

Výbor pre kultúru NRSNM

Slovenské vydavateľské centrum

a redakcia časopisu Zornička

 

vypisujú

LITERÁRNU SÚŤAŽ ZORNIČKY

na poviedku a báseň pre deti

 

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla treba doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom.

Literárne práce bude hodnotiť odborná komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu a tri ceny za prózu.

Súťaž je otvorená do 30. novembra 2020.

Práce treba zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Literárna súťaž Zorničky.

pondelok, 07 september 2020 10:01

S Ú B E H : Čo dokáže pekné slovo

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl

Čo dokáže pekné slovo

 

Výbor pre kultúru NRSNM

a

Slovenské vydavateľské centrum

 

vypisujú

 

 

S Ú B E H

na žiacke literárne práce (próza a poézia)

 

Téma je voľná.

 

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť odborná komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách – žiakov základných škôl od 5. do 8. ročníka a žiakov stredných škôl a gymnázií.

Súbeh je otvorený do 30. novembra 2020.

Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych prác.

Strana 1 z 23
top